Alebo žeby múdrosti? Dnes som chcel toto porekadlo napísať do jedného komentára, no keď som ho dopísal, zarazil ma jeho význam. Veď to predsa nieje pravda. Stretli ste niekedy múdreho človek? Myslím naozaj múdreho a naozaj človeka. Mal som to šťastie, že som ich niekoľkých vo svojom živote stretol. Jedno takéto stretnutie prebehlo počas môjho štúdia, niekedy v zime roku 2009 alebo 2010.
Vošiel som do areálu našej fakulty a tesne za bránou som stretol profesora Lazara. V tej dobe nás učil predmet Systémy automatického riadenia letu 2. Pozdravili sme sa, spomalil som krok a dali sme sa do rozhovoru. Opýtal som sa, ako sa má, prešli sme k diskusii o technických záležitostiach autopilotov, od nich k filozoii a keď sme sa po asi 20 minútach pred budovou Katedry avioniky rozlúčili, preberali sme myšlienky Konfucia. Profesor Lazar bol prísnym a dobrým učiteľom, ktorého si vážim a pokladám ho aj za múdreho, aj za človeka.
Jeho múdrosť podľa mňa nieje v množstve memorovaných vedomostí. Vidím ju v schopnosti tieto vedomosti prepájať, vytvárať nové myšlienky, ucelene riešiť problémy, či predikovať vývoj udalostí, alebo technického systému v čase. Tieto schopnosti jedinec nezíska opakovaním poučiek a definícií ako mantier. Sú dané v útlom detstve, formované morálkou rodičov a výchovou vzorom. Prvých 7 rokov života formuje našu osobnosť, zvyšok je už len napĺňanie pamäte informáciami a zbieraním skúseností.
Opakovať naučíte aj papagája, alebo opicu. Presné poučky sú potrebné pri riešení konkrétnych problémov. No keď ani neviete, že nejaká poučka vôbec existuje, stane sa pre vás problém neriešiteľný. Múdrosť potrebuje nadhľad a veľkú šírku znalostí. Od dnes pre mňa zaniká porekadlo o opakovaní a múdrosti. Opakovanie je matkou dobrej pamäte.