Na svojom fejzbúkovom profile som vám pred časom oznámil, že som opustil mesto a zakotvil za jeho bránami. Dnes sa s vami chcem podeliť o pár fotografií z môjho nového kráľovstva. Volajme ho Miroslavova zem. Keď som sa rozhodol, že sa presťahujem, mal som dve požiadavky. Chcem ísť niekam, kde bude ticho a tma. Po necelom mesiaci som sa od môjho parťáka dozvedel, že kamarát sa sťahuje a hľadá namiesto seba nájomníka. Už vtedy som vedel, že to je to miesto, ktoré hľadám, aj napriek tomu, že som tam nikdy predtým nebol. Obhliadka bola pre mňa skôr formálnou záležitosťou a jedinou otázkou bolo, kedy sa môžem nasťahovať. Tešil som sa, že sem zaleziem na zimný spánok, ako medveď do jaskyne a načerpám sily po náročnom období.
Moje kráľovstvo sa nachádza v katastri obce Bukovec. Územie s rozlohou niečo vyše 350 m2, predstavuje záhradku na ktorej som sa usadil. Nepatrím medzi prvousadlíkov a tak tu mám vybudované slušné zázemie. Pozemok je vo svahu, rozdelený na viacero terás. Nazývam ich nádvoria. Dolné nádvorie predstavuje oddychovú časť kráľovstva, nachádza sa tu malé jazierko v ktorom sa dá schladiť v lete aj v zime. Jazierko je z hora kryté drevenou hradbou zapusteného kompostéru, ktorého vrchná časť slúži ako terasa pre posedenie. Stredné nádvorie je z juhu osadené vstupnou bránou, ktorá privedie počestných pocestných do centrálnej časti môjho kráľovstva. Odtiaľto sa dostanete do obytného pavilónu, do pracovného pavilónu, alebo do skladu paliva. Vrchné nádvorie je dotvorené dvoma malými stavbami. Tu sa nachádza záchod v jednej a sauna v druhej. Na hornom nádvorí je najväčšia rovná plocha v celom kráľovstve, ktorú využívam na cvičenie, pestovanie trávnatého porastu a v lete predpokladám jej využitie na spoločenské udalosti.
Interiér obytného pavilónu je vyzdobený prevažne drevom. Jeho steny lemujú umelecké diela významných autorov minulosti aj súčasnosti. V pravej časti obytného pavilónu sa nachádza priestranná spálňa s panoramatickým oknom za ktorým sa cez deň otvára výhľad na náprotivné vrchy. V noci pre zmenu ponúka priamy výhľad z postele na nebo plné hviezd. A že je tu tých hviezd podstatne viac, ako v meste. Centrálna časť obytného pavilónu zahŕňa kuchyňu s množstvom úložného priestoru a kotolňu s krbom, ktorím si každý večer spríjemňujem atmosféru ticha. Vedľa krbu je multifunkčný priestor slúžiaci ako sušička na prádlo. Ľavá časť obytného pavilónu ukrýva sprchu, práčovňu a šatník. Táto časť môže byť v prípade potreby oddelená ako samostatný priestor, čím vznikne malá prezliekareň, alebo trucovňa.
Pracovný pavilón obsahuje predsieň. Tu je sústredené náradie potrebné pre hrubé práce na záhrade, obrábanie dreva a kovov. Hlavná časť je rovnako ako obytný pavilón vyzdobená umeleckými dielami, skromný mobiliár uchováva predmety dennej potreby a šaty určené na iné ročné obdobie, je tu sklad potravín a veľký stôl pre stretnutia s návštevami. Stolný počítač dotvára atmosféru pracovne a naznačuje, že na streche tohto pavilónu ešte chýba anténa sústava pre satelitnú rádioamatérsku komunikáciu. Panoramatické okno orientované na západ osvetľuje celý interiér a umožňuje za každého počasia sledovať západ slnka s čajom alebo čajou, podľa chuti.
Toto miesto má niečo do seba a hlavne má tie dve kvality, ktoré som potreboval. Ticho a tmu. Teším sa z neho, otvorilo mi priestor na ďalšie poznávanie samého seba, na spoznávanie mojich blízkych, na oddych, na prácu na čerstvom vzduchu, na sledovanie nekonečných západov slnka a zaspávanie pri praskaní dreva v peci. A to že mám obytnú plochu dvanásť metrov štvorcových a záchod na záhrade mi vôbec nevadí. Je to uhol pohľadu. Kto z vás pozametá celý byt za 30 sekúnd? Pretože približne toľko mi trvá zametanie kuchyne, kúpeľne, spálne, chodby aj vonkajšieho vstupu pred dverami. Robím to niekoľko krát denne a baví ma to. A záchod vonku? Skvelá vec. Vždy je vyvetrané, nepočujete, ako si práve uľavuje sused nad vami, ani ako sa pod vami háda žena so svojím dorastajúcim synom. A čo je hlavné, život v takomto pokoji mi otvára priestor na činnosti, ktoré ma bavia. Nepotrebujem sa pred svetom skrývať na záchod a ťukať do mobilu, aby som nemusel myslieť na prácu, alebo unikať pred inými nepríjemnými udalosťami dňa. Ruku na srdce, koľko ľudí poznáte, ktorý trávia na záchode desiatky minút, len preto, že je to ich čas pre seba?
V meste som nechal okrem bytu aj časť luxusu, ktorý nie je pre život potrebný, skôr naopak. Odpútaval ma od života. Po prvom mesiaci v kontajnery som si uvedomil, že mi v meste ešte ostalo asi 80% vecí, ktoré som mal v byte a ktoré mi k životu vôbec nechýbajú. Niektoré prídu na rad, keď sa zmení ročné obdobie, niektoré budem potrebovať pri opravách, či práci na pozemku, no veľké množstvo z nich skončili v koši a tie, ktoré som ešte nestihol pretriediť tam poputujú tiež. Upratovanie v hlave, prinieslo upratovanie v živote a to prinieslo upratovanie v mojom obydlí. Ak chcem niečo nové získať, potrebujem niečo staré pustiť. Presne preto je teraz pre mňa minimalizmus ideálna filozofia. Naučiť sa púšťať nepotrebné veci, miesta, situácie a ľudí. V septembri som opustil dvojizbový byt so 6 metrovou lódžiou a nasťahoval sa do 6 metrového kontajnera. Dodnes ešte len zisťujem, čo všetko som tým získal.
