V roku 2018 som si bol nútený pripustiť, že nepoznám zmysel svojho života a žijem životy iných ľudí. Vo veku 31 rokov to bolo vcelku nepríjemné zistenie. Nuž a tak som sa vydal na cestu hľadania odpovede na otázku: „Čo je zmyslom môjho života?“ Cítil som, že je to kľúčová otázka a úprimne som si želal nájsť na ňu odpoveď.
Hľadanie mi priviedlo do cesty video od Andreja Karimova, ktorého slová vo mne vzbudili presvedčenie, že tento chlap vie o čom hovorí a mohol by mi pomôcť. Našiel som si ho na sieti VKontakte, slovo dalo slovo a onedlho som už sedel u neho na tábore. Stretol som tam množstvo príjemných ľudí. Našincov, Čechov, Francúza, Maďarov, či Rusov od Moskvy až spoza ďalekého Uralu. Zažil som tam príjemný týždeň plný fyzických činností, rozhovorov a spevu. Okrem troch stehov na nohe a množstva zážitkov som si odtiaľ priniesol dva nezabudnuteľné momenty. Jedným z nich bol môj rozhovor s Andrejom medzi štyrmi očami. Trval ani nie 5 minút, ale dostal som, čo som potreboval počuť. Druhým bol rozhovor s Petrom Diamantom. Tento chlap mi rozprával svoj príbeh, ako si prešiel VisionQuestom a ako mu to zmenilo život na nepoznanie. Úplne ma nadchol a prebudil vo mne túžbu týmto procesom prejsť.
Po návrate domov som svoje zážitky rozpovedal mojim blízkym. Netrvalo dlho a dostal som telefonát asi v nasledovnom znení: „Servus bratu, sedím v Čavargu a majú tu na stole lístok, že tu budú tote mužské veci, čo si minule spomínal. Tento štvrtok o šiestej“. Správa ma potešila a povedal som si, že tam pôjdem. Prešlo niekoľko dní, vrátil som sa práve z práce, zaparkoval auto pred blokom a v momente, keď som vypol motor mi hlavou prebleskla myšlienka: „Dnes je akcia v Čavargu“. Pozrel som sa na hodinky, presne 6 hodín. Prvé čo mi napadlo bolo, že je to stratené, kým tam prídem, prejde pol hodiny, ktovie, či tam ešte budú. A potom sa ozval tichý hlások, ktorý mi povedal, že som to chcel a mám tam ísť. Počúvol som ho, naštartoval a vyrazil na cestu s prianím to stihnúť. Všetky semafory mali zelenú. Do miestnosti som vstúpil desať minút po šiestej. Na moje počudovanie, ešte nezačali. Usadil som sa, objednal si čaj a vtedy Petr Hadač ohlásil začiatok svojho vystúpenia. Stihol som to presne! Po vypočutí jeho slov a zhliadnutí jeho reakcie na jedného otravného pochybovača som si uvedomil, že to je to, čo som hľadal. Na otázku, či niekto zvažuje svoju účasť na výcviku som odpovedal: „Nie, som rozhodnutý tam vstúpiť“. V tom momente som nevedel, ako to celé zvládnem. Výcvik stál necelých 1500€, môj vtedajší plat bol niekde okolo 650€ a žil som od výplaty k výplate. Každý mesiac posledný týždeň blízko nuly, ak nie pod a bez úspor. Jediné, čo som vedel bolo, že tam mám ísť. Mal som pocit, že mi to pomôže sa priblížiť odpovedi na moju otázku a zároveň, že to finančne zvládnem.
Tak sa začala moja cesta vo výcviku „Mužská sila“. Písala sa jeseň roku 2018 a my sme sa stretli na prvom víkende v krásnom prostredí Lovinky. Ten deň sa nás tam zišlo viac ako tridsať, vrátane vedúceho a asistentov. Okrem chlapov, ktorých som cestou videl druhý krát v živote a mal možnosť s nimi stráviť tri hodiny v aute, som tam nepoznal nikoho. Postupne sme si prešli témami (modulmi) Mužská sila, Ženská sila, Detstvo, Puberta. Potom prišiel VysionQuest, čerešnička na torte, kvôli ktorej som do výcviku šiel. Plný očakávaní, no s rešpektom pred neznámym som sa s mojím parťákom vydal do lesa. Štyri dni a štyri noci bez kontaktu s inými ľudmi, bez jedla, bez stanu, len pod prístreškom a o vode. Posledná noc bez spánku a ráno na svitaní návrat do základného tábora. Trochu odpočinku, trochu spánku, po ktorých nasledovali dva dni zdieľaní a spätných väzieb. Výsledok, ktorý som si odtiaľ odniesol, sa stal mojím sprievodcom na ceste životom. V tom lese ku mne prišla moja vízia a chlapi v základnom tábore mi ju pomohli vyjasniť. Presne v zmysle aforizmu: Na otázku, ako robí svoje majstrovské diela, sochár odvetil: „Zoberiem balvan mramoru a osekám z neho všetko zbytočné“. Moja vízia dostala nasledovnú formu: „Rozvíjam seba a našu spoločnosť“. Po návrate do Košíc sme si s mojimi parťákmi sadli a založili Mužský kruh Košice. Cítili sme potrebu priniesť tento mocný nástroj chlapom v našom okolí. Nasledovali ďalšie moduly ako Telo, Práca s víziou a Meditačné ústranie. Výcvik sa priblížil koncu a my sme sa rozišli do svojich domovov žiť svoje nájdené vízie. Keď som si celý príbeh zopakoval v hlave, uvedomil som si, že moje náklady na výcvik sa priblížili k dvom tisícom. Takúto čiastku som dovtedy nikdy do seba neinvestoval! No uvedomil som si, že ak mám dôveru vo svoj vnútorný kompas, udeje sa čo sa má. Stalo sa tak na jar roku 2020.
Odhodlaný pokračovať v napĺňaní mojej vízie, prijal som ponuku pokračovať vo výcviku ako asistent Petra Hadača. Mohol som si prejsť celým cyklom ešte raz, upevniť poznatky, a hlavne pomôcť iným chlapom tak, ako tí predchádzajúci pomáhali nám. Zopakoval som si aj VisionQuest z ktorého som sa po prvej noci vrátil do základného tábora. Za jednu noc mi dal Les presne to, čo som potreboval dostať. Pochopil som lekciu, zbalil fidlátka a pomaly odišiel späť. Po návrate do reality všedných dní som dal výpoveď v druhej práci, aby som sa mohol venovať tej prvej na univerzite. V tom čase som totižto pracoval pre Univerzitu, aj pre firmu sídliacu v Trenčíne. Každý týždeň 1000 km a dve práce som nezvládal tak, ako som si na začiatku optimisticky myslel. Po návrate z lesa som vedel, že toto nie je to, čo ma rozvíja. Skôr unavuje a ničí.
Prešlo niekoľko mesiacov plných náročného pracovného kolotoča sprevádzajúceho cestu druhej Slovenskej družice do vesmíru. Na prelome rokov 2020 a 2021 som si uvedomil, že lipnem na svojom zovňajšku, konkrétne na mojich dlhých vlasoch. Identifikoval som sa s nimi a nevedel ich pustiť, aj napriek tomu, že mi prekážali. K tomuto uvedomeniu mi pomohla kniha od Sergeja Nikolajeviča Lazareva. Pri jej čítaní som si uvedomil, že lipnúť sa dá aj na veciach nehmotných, akými vonkajší vzhľad dozaista je. Povedal som si, nový rok, nový človek a 1.1.2021 som zahodil bradu aj vlasy do koša. Prešlo ďalších niekoľko mesiacov práce. Po úspešnom štarte družice a opadnutí stresu som opäť ucítil volanie z vnútra. Moja duša volala po posune vpred. Ucítil som, že potrebujem učiteľa. Už nie skupinovú prácu, ale individuálnu. Netrvalo to ani niekoľko týždňov a našiel som ho v podobe asistenta z nášho výcviku, Stana Lička. Tento krát predo mnou sedel iný chlap z ktorého som cítil, že sa za ten rok a pol, od kedy sme sa naposledy videli, výrazne posunul. Už to nebol asistent vedúceho výcviku.
Bolo leto roku 2021 a mňa priviedla moja cesta do Čierneho Balogu, kde sme so Stanom v jeho malej útulnej pracovni trávili čas nasledujúci takmer rok. Každé dva týždne, tri až štyri hodiny „práce“. Priebeh bol rovnaký, ako pri výcviku Mužská sila. Nevedel som, ako si tento mentoring budem môcť zaplatiť, no vedel som, že je to potrebné. V stredu sme sa mali prvý krát stretnúť a ja som v pondelok nemal poriadne ani na cestu. No mal som neochvejný pocit, že tam v stredu budem a budem mať aj potrebný obnos peňazí. Ako už asi ctený čitateľ tuší, v stredu sme sa so Stanom stretli a ja som mu odovzdal zálohu vo výške viac ako bol môj vtedajší mesačný plat. Nastavili sme si režim práce a vydali sa na spoločnú cestu k mojej premene. Netrvalo dlho a môj život sa začal meniť. Predal som motorku, rozišli sme sa s priateľkou, odišiel som z mesta, vstúpil do ďalšieho mentoringu zameraného na rozvoj sexuality a prácu so sexuálnou energiou, založil som si tento blog (tiež s pomocou krátkeho mentoringu), aby som mohol vystúpiť do sveta so svojimi myšlienkami a nakoniec som odišiel aj z práce o ktorej som dovtedy ani neuvažoval, že by som ju menil.
Opäť som pocítil volanie po ceste, no tento krát za hranice našej republiky. Potreboval som získať odstup a chcel som si zarobiť peniaze na život, aby som si mohol chvíľu oddýchnuť po rokoch v pracovnom strese. Týždeň pred mojim odchodom do zahraničia mi život priviedol do cesty ženu. Opäť to bola séria náhod, od chybného údaja v zoznamovacej aplikácii, až po telefonát, ktorý mal pravdepodobne patriť niekomu inému, no zmenil moje plány a priviedol ma do Popradu v čase, kedy sme sa mohli stretnúť. Tento príbeh by bol na samotnú knihu, tak ho nebudem viac rozvádzať. S radosťou v srdci som opustil Slovensko a vydal sa do Dánska, montovať káblové žľaby. Nová práca, noví ľudia, nová krajina, nový vzťah. Prešla prvá rotácia, vrátil som sa domov, strávil úžasný víkend s priateľkou. Prvý krát v živote som mal pocit, že po mojom boku stojí tá pravá.
Druhá rotácia začala a prišla rana. Niečo sa začalo diať v piatok, týždeň to pracovalo a ďalší piatok to prišlo. Rozchod. Môj svet sa rozsypal na atómy. Rovnako, ako naše stretnutie, aj táto epizóda by bola na samostatnú knihu. Výsledkom ale bolo, že po niekoľkých dňoch v slzách a smútku som bol schopný jej za tento rozchod poďakovať. Ukázala mi, kde všade to ešte nie som ja. Tak autenticky a tak jednoznačne, že mi neostalo nič iné, ako priznať si to. Uvidel som v sebe malého uplakaného chlapca, ktorý potrebuje matkino pohladenie a nie dospelého chlapa idúceho za svojim cieľom. Presne tak! Posledné mesiace som sa zameral na náš vzťah a zabudol popri tom na seba a svoju cestu. Rovnako mi to ukázalo, že som nežil v pravde voči sebe a môjmu okoliu. Najviac sa to prejavilo na mojom vzťahu s Bohom, ktorý som si pred svetom tajil. V tom momente rozchodu som cítil, že musím spraviť dve veci. Dať do poriadku môj vzťah s matkou a s Bohom. A tak som na nich ešte ten večer začal pracovať.
Prešlo opäť niekoľko dní, kedy som mal priestor si v hlave upratovať a hlavne čítať knihy. Ťažko by som sa v Dánsku dostal k slovenskému výtlačku biblie, tak som zvolil inú cestu a prečítal si knihu, ktorú som chcel čítať už dávnejšie. Teda, ak mám byť k sebe a ctenému čitateľovi úprimný, nechcel. Cítil som, že by som mal, ale nespravil som to. Kniha má názov Príď na pomoc mojej neviere... a našiel som v nej mnoho odpovedí a potvrdení. Sú v nej uvedené časti učenia Ježiša Krista. Zároveň kniha porovnáva jeho učenie s Koránom a rozoberá tiež pohľady Dianetiky. Z uvedenej knihy pripojím niekoľko citátov, ktoré zapadajú do mnou vypovedaného príbehu vyššie. Tieto citáty podtrhujú to, čo som už roky cítil, vnímal, no nenašiel som vnútornú silu sa tomu naplno oddať. Snažil som sa svoj život riadiť striktne logicky, aj napriek jasnému volaniu intuície. Prvým citátom, ktorý som poznal z ústneho podania už skôr je nasledujúca formulácia:
Boh s ľuďmi hovorí jazykom životných udalostí, podmienených ale samotnými ľuďmi:
„Po pravde, Boh nemení to, čo (sa deje) s ľuďmi, pokiaľ oni sami nezmenia to, čo je v nich
(svoje úmysly, predovšetkým).“ — Korán, súra 13:12, kompilácia viacerých prekladov.
Moje životné okolnosti mi vždy ukázali, kde som silný a kde mám svoje slabiny. Rovnako sa mi snažia ukázať, ktorá cesta je pre mňa tá správna a aj keď jej správnosť nevie mozog analyticky potvrdiť, čas ukáže, že to tak je. Sprievodcom na mojej ceste sa stali „náhody“, ktoré v správny čas zmenili moju trajektóriu tak, aby som neškodil sebe a svojmu okoliu, ale naopak, aby som žil šťastne a prospešne. Opustila ma priateľka, našiel som video s Andrejom Karimovom, stretol som Petra Diamanta, nastúpil do výcviku Mužská sila vďaka tomu, že mi „náhodou“ zavolal kamarát a tak ďalej... Tieto náhody nepodliehajú bežnej štatistike a sled týchto udalostí by nemohol nastať, pokiaľ by nad nimi nepanovala vyššia moc. Opäť si pomôžem citátom:
„Prozreteľnosť nie je algebra. Um človeka, ľudovo povedané, nie je prorok, ale hádač, on vidí celkový chod vecí a môže z neho vyvodiť hlboké predpoklady, často časom stvrdené, no nie je schopný predvídať náhodu – mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti“. (A.S. Puškin)
Dnes môžem len súhlasiť. Náhoda je nástroj prozreteľnosti. Ňou hovorí Boh s každým človekom jednotlivo, jazykom jeho životných udalostí. Na ich počiatku však musí byť zmena v našom vnútri. Až ona vytvorí priestor pre zmenu vo vonkajšom svete. Na začiatku mojej cesty bolo prianie spoznať môj životný cieľ. Toto prianie bolo vypočuté, lebo ako sa píše v Biblii:
„Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám; lebo každý prosiaci dostáva, hľadajúci nachádza a klopúcemu otvoria (...) A tak, ak vy, hoc boli zlé (deti), viete dávať dobré veci vašim deťom, tým viac dá Nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo Ho prosia“ (Lukáš, 11:9, 10, 13)
A keď príde On, Duch pravdy, naučí vás každej pravde... (Ján, 16:13)
A čo bude ďalej? Viem, že teraz sa chcem venovať upratovaniu všetkých oblastí môjho života, ktoré mi boli za posledné dva týždne ukázané ako nekonzistentné, všade tam, kde som preberal a preberám zodpovednosť za iných ľudí a všade tam, kde som ju nepreberal sám za seba. Bude to upratovanie na všetkých úrovniach, či už pôjde o veci fyzické, záležitosti pracovné alebo vzťahové. Vrátim sa k môjmu cieľu z jari tohto roku a nájdem si miesto na život. Svoje silové miesto, kde budem už konečne doma. Miesto, odkiaľ budem vychádzať a kam sa budem vracať. Miesto na ktorom si zariadim život pre seba a svoju rodinu.
Určite prídu skúšky a určite prídu krásne chvíle. Zažil som to už niekoľko krát. Mal som pocit, že sa mi deje krivda a život mi ubližuje. Presný opak je pravdou. V týchto intenzívnych momentoch som vždy vyťažil pre svoj život veľa. Dá sa to, samozrejme, aj inak. K tomu je potrebné na sebe pracovať. Opäť citát, tento krát z Dostatočne všeobecnej teórie riadenia, strana 188 :
No každý podľa svojej vôle, podmienenej jeho mravnosťou, má možnosť, vedome berúc na seba následky, zvoliť si pre seba ten alebo onen štýl života, a v podstate – vybrať si osobnú kultúru psychickej aktivity a vypracovať v sebe jej zodpovedajúce usporiadanie psychiky.
Preto budem na sebe pracovať ďalej. Aj keď trochu inak, ako doteraz. Mnoho z toho, čo som sa doteraz naučil, som si nechával pre seba. Bolo tomu tak z viacerých dôvodov, ako napríklad strach z posudzovania, pýcha, či strach z odmietnutia. Aj k tejto téme som našiel nápovedu. Rozhodol som sa počúvnuť Učenie a zmeniť prístup. Už si ich nebudem nechávať pre seba, pretože je to v rozpore s mojou životnou víziou a rovnako aj s učením Ježiša Krista. V spomínanej knihe Príď na pomoc mojej neviere... sa ako poznámka pod čiarou na strane 114 uvádza
V knihe M. Baigenta, R. Leigha, H. Lincolna „Svätá záhada“ (SPb, 1993) (do slovenčiny preložená pod názvom „Svätá krv a svätý grál“)* sa uvádza, že v roku 1958 v jednom z kláštorov blízko Jeruzalema bol nájdený list cirkevného hierarchu — biskupa Alexandrijského, Klimenta — jeho učeníkovi Fedorovi, obsahujúci vo všeobecne známom kánone chýbajúci fragment zo starovekého textu Evanjelia podľa Marka. Uvádza sa, že Marek, ktorý bol sekretárom u apoštola Petra, nechal Alexandrijskej cirkvi rukopis založený na jeho i Petrových osobných zápiskoch, akoby určený pre tých, „ktorí sa nachádzajú na ceste dokonalosti“ a „sú zasväcovaní do veľkých tajomstiev“, no nie je určený pre všetky pasené „ovečky“, lebo „nie všetky pravdy majú byť rozpovedané všetkým ľuďom“.
Jeden z exemplárov tohto utajovanáho Evanjelia nejaký odpadlík Alexandrijskej cirkvi odovzdal Karpokratovi, po čom gnostici-karpokratijci sa začali vo svojich kázňach odkazovať na text Marka. Medzi Fedorom a karpokratijcami vznikol spor, v ktorom Fedor, nenaplnený Duchom Svätým (viď. Jan, 14:24 — 26; Múdrosť Šalamúnova, 1:3 — 5), nevedel čo povedať, následkom čoho bol nútený sa obrátiť kvôli vysvetleniu na Klimenta, najvyššieho ochrancu tajomstiev v hierarchii. Kliment písomne, v súvislosti so sporom s gnostikmi, poučuje Fedora „nikdy nesúhlasiť s karpokratijcami, že tento text bol dielom Marka.“ Potom Kliment, končiac list, cituje fragment Alexandrijskou cirkvou utajovaného originálneho Evanjelia podľa Marka, na ktorý sa odvolávali gnostici, v ktorom sa rozpráva o vzkriesení brata nejakej ženy vo Vifanii, po ktorom Kristus len medzi štyrmi očami, pošlúc ostatných apoštolov preč, hlásal vzkriesenému Evanjelium Kráľovstva Božieho. Orálnoetické posúdenie tohto, môže byť pochopené z nasledujúceho. Činy Klimenta a Fedora priamo odmietajú Učenie Krista v jeho prvopočiatočnej podobe. Apoštolom, ktorí boli systematicky učení, dal Ježiš priamy a nedvojzmyselný pokyn: „Čo ja vám potme hovorím, vy hovorte za svetla; a čo uchom počujete, hlásajte zo striech“— Matej, 10:27. Korán o tom istom: „Tajný rozhovor pochádza od satana“ — súra 58:11. „Kto je nečestnejší než ten, kto utajil pre seba svedectvo Božie?“ —súra 2:134.
Ak chcem budovať lepšiu spoločnosť, nemôžem ju budovať zbieraním vedomostí u seba. Tie musia plynúť medzi ľudí, ako voda medzi kameňmi na dne rieky. Niektorí filozofi tvrdia, že všetko tu už bolo a objavenie niečoho nového je len znovuobjavením zabudnutého. Ak mi bude dané znovuobjaviť niečo pre mňa nové, čo posunie kvalitu môjho života na novú úroveň, podelím sa s Vami o tieto poznatky. Byť tomu tak doteraz, bol by som býval tieto riadky písal už pred niekoľkými rokmi, kedy som si uvedomil, že môj život nie je len séria náhod s cieľom zachovania kolobehu genetickej informácie. Napriek všetkému som vďačný, že som toto Učenie objavil, že som na mojej ceste stretol úžasných učiteľov a hlavne, že som našiel silu a odvahu Ho vpustiť do svojho života.
17.9.2022, Oslted, Dánske kráľovstvo, zadné sedadlo Mercedes Benz E-Classe
